Makroekonómia vs mikroekonómia - ekonómia je všadeprítomná a tvorí neoddeliteľnú súčasť nášho života. Ekonomika ovplyvňuje ceny tovarov a služieb, ktoré kupujeme, ako aj príjmy, ktoré zarábame pri práci. Hospodársky stav krajiny, či už je to inflácia alebo nezamestnanosť, priamo ovplyvňuje naše financie, rast a mnoho ďalších oblastí, ktoré nám umožňujú byť sebestačnými v našich životoch. Všetci používame a máme peniaze. Predpokladajme, že s vami máte 200 dolárov. Voľba použitia týchto peňazí na splatenie vášho účtu alebo na výdavky na výlet je všetko ekonomické rozhodnutie. Tento článok o makroekonomike verzus mikroekonómia sa pokúša analyzovať a porozumieť týmto problémom a ich účinkom na investorov.

Ešte predtým, ako budeme pokračovať, uvidíme dve najdôležitejšie odvetvia ekonómie. mikroekonómie a makroekonómie a ich vzájomný vzťah, najskôr pochopíme tento zaujímavý pojem ekonómia. Ekonomika je odvodená z gréckeho slova „Oikonomikos“ . Ak slovo rozdelíme, „Oikos“ znamená „Home“ a Nomos “znamená„ Management “. Berúc do úvahy celú spoločnosť ako rodinu, má neobmedzené želania, ktoré stále rastú a zdroje, ktoré sú k dispozícii na ich uspokojenie, sú obmedzené. Preto je ekonómia štúdiom toho, ako sú dostupné zdroje spravované a organizované tak, aby vyhovovali potrebám a želaniam spoločnosti.

Odporúčané kurzy

  • Kompletné finančné modelovanie odvetvia odevov
  • Certifikačné školenie v oblasti private equity modelovania
  • Finančné modelovanie kurzov bánk
  • Školenie online o finančnom modelovaní a oceňovaní

Článok o makroekonomike verzus mikroekonómia je štruktúrovaný takto:

  • Makroekonómia vs mikroekonomická infografika
  • Pochopenie makroekonomiky vs mikroekonómie
  • Vzájomne interagujú makroekonomika vs mikroekonómia?
  • Ako makroekonomické vs mikroekonomické premenné ovplyvňujú akciových investorov?

Makroekonómia vs mikroekonomická infografika

Naučte sa šťavu z tohto článku za jednu minútu, Makroekonómia vs Mikroekonómia

Pochopenie makroekonomiky vs mikroekonómie

Ako už názov napovedá, mikroekonomika skúma rozhodnutia jednotlivcov a podnikov týkajúce sa distribúcie zdrojov a cien tovarov a služieb. Zaoberá sa konkrétnym odvetvím alebo odvetvím, prepojeniami firiem a domácností na trhu. Pritom berieme do úvahy aj dane a iné nariadenia, ktoré vytvorili vlády. Zameriava sa predovšetkým na ponuku, dopyt a ďalšie sily, ktoré určujú cenovú hladinu tovaru a služieb v ekonomike.

Mikroekonómia by študovala, ako by spoločnosť mohla znížiť svoje ceny, aby zvýšila dopyt po svojich výrobkoch na trhu.

Na druhej strane, makroekonomika, študuje správanie nielen konkrétnej spoločnosti alebo odvetví, ale celej ekonomiky. Zahŕňa to pochopenie toho, ako nezamestnanosť, cenové hladiny, miera rastu ovplyvňujú aspekty hospodárstva ako hrubý národný produkt (HNP).

Makroekonómia by preskúmala, ako by zvýšenie / zníženie čistého dovozu ovplyvnilo národný kapitálový účet.

Pri pohľade na dva rozdiely medzi makroekonómiou a mikroekonómiou by sme mohli povedať, že keď študujeme papierenský závod na výrobu papiera pre jednotlivé podniky, bola by to mikroekonómia, ale ak by sme študovali celé odvetvie výroby papiera v ekonomike, bola by to makroekonómia.

Nasledujúca tabuľka by stručne odlíšila príklady makroekonomiky od mikroekonomie;

mikroekonómie makroekonómie
Zaoberá sa rozhodovaním o jednotlivých ekonomických premenných, ako sú dopyt, cena, spotrebiteľ atď.Zaoberá sa priemermi a agregátmi celej ekonomiky, ako napríklad národný dôchodok, agregátna produkcia, agregované úspory atď.
Má obmedzený rozsah a interpretuje malé zložky celého hospodárstva.Má široký záber a interpretuje hospodárstvo krajiny ako celku.
Je známa aj ako cenová teória, pretože vysvetľuje proces alokácie ekonomických zdrojov na základe relatívnych cien niekoľkých tovarov a služieb.Je známa aj ako teória príjmu, pretože vysvetľuje meniacu sa úroveň národného dôchodku hospodárstva v určitom časovom období.
Zaoberá sa tokom rôznych výrobných faktorov od jedného majiteľa k jednému užívateľovi týchto zdrojov.Zaoberá sa obežným tokom príjmov a výdavkov medzi rôznymi odvetviami hospodárstva.
Pomáha pri rozvoji politík primeranej distribúcie zdrojov na podnikovej úrovni.Pomáha pri rozvoji politík primeranej distribúcie zdrojov na úrovni hospodárstva, ako sú inflácia, miera nezamestnanosti atď.

Vzájomne interagujú makroekonomika vs mikroekonómia?

Pri pohľade na vyššie uvedené rozdiely medzi makroekonómiou a mikroekonómiou sa zdá, že tieto dve štúdie ekonómie sú odlišné, ale v skutočnosti sú vzájomne prepojené a vzájomne sa dopĺňajú, pretože problémy, ktoré riešia, sa prekrývajú.

Zvýšená inflácia (makroekonomický účinok) by zvýšila ceny surovín, ktoré spoločnosti potrebujú na výrobu výrobkov, čo by zasa ovplyvnilo aj cenu konečného produktu účtovaného verejnosti.

Mikroekonómia a makroekonómia skúmajú rovnaké veci, ale z rôznych hľadísk. Keď hovoríme o makroekonómii pri štúdiu zložiek produkcie v národnom hospodárstve, musíme tiež pochopiť dopyt jednotlivých domácností a firiem, ktoré sú mikroekonomickými koncepciami. Podobne, keď študujeme investičné politiky podnikov - mikroekonomický koncept, nemôžeme to urobiť bez toho, aby sme sa dozvedeli o vplyve makroekonomických trendov na hospodársky rast, daňové politiky atď.

Ako makroekonomické vs mikroekonomické premenné ovplyvňujú akciových investorov?

Akciový trh je ovplyvňovaný rôznymi ekonomickými a sociálnymi faktormi. Je dôležité, aby si každý finančný odborník alebo investor bol vedomý týchto faktorov skôr, ako sa rozhodne investovať do neho.

Keby sa v ekonomike zvýšila inflácia, malo by to následky na akciový trh.

  • Inflácia a deflácia

Inflácia znamená zvýšenie všeobecnej úrovne cien za obdobie jedného roka. Inflácia môže mať na akciový trh opačné účinky. Ak je inflácia nízka, akciový trh reaguje so zhone na predaj akcií. Vysoká inflácia ovplyvňuje investorov, aby si mysleli, že spoločnosti budú zdržiavať výdavky; to vedie k zníženiu príjmov. Vyššie náklady na tovar spojené s poklesom výnosov teraz tlačia na akciový trh.

Výnimky však nastali v prípade trvalého poklesu cenovej hladiny tovarov a služieb. Tento výskyt sa nazýva deflácia. Hoci deflácia znie, ako by ju mali investori dobre prijať, v skutočnosti je to dôvod na pokles na akciovom trhu, pretože defláciu vnímajú ako dôsledok slabej ekonomiky.

Táto inflácia môže mať významný vplyv na ďalšie makroekonomické premenné; Poďme pochopiť, kde a ako;

  1. Výmenný kurz : Pretrvávajúca prevalencia vyššej inflácie v krajine (povedzme Krajina P) v porovnaní s infláciou v inej krajine (povedzme Krajina Q) vo všeobecnosti vedie k znehodnoteniu meny v krajine P.
  2. Úrokové sadzby : Keď úroveň rastu cien môže každá menová jednotka kúpiť menej tovarov a služieb ako predtým, znamená to zníženie kúpnej sily meny. Ľudia s nadmernými zdrojmi preto požadujú vyššie úrokové sadzby, pretože chcú chrániť návratnosť svojich investícií pred nepriaznivým vplyvom vyššej inflácie. Výsledkom je, že s rastúcou infláciou majú úrokové sadzby tendenciu rásť. Opačná situácia nastane, keď inflácia klesá.
  3. Nezamestnanosť : V ekonomike existuje opačný vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou inflácie. Zistilo sa, že medzi nezamestnanosťou a infláciou existuje stabilný krátkodobý kompromis.

  • Úrokové sadzby

Z pohľadu veriteľa možno úrok považovať za „príležitostnú cenu“ alebo „nájom peňazí“ a úrokovú sadzbu ako sadzbu, pri ktorej sa úrok akumuluje v priebehu času za sumu poskytnutú ako pôžička. Z pohľadu dlžníka je úroková miera nákladom na kapitál, tj náklady, ktoré musí dlžník znášať, aby mal prístup k finančným prostriedkom.

Úrokové sadzby stanovené centrálnou bankou a jednotlivými bankami môžu mať vplyv na akciový trh. Vyššie úrokové sadzby naznačujú, že požičiavanie peňazí je drahšie. Na kompenzáciu zvýšených úrokových nákladov by podniky museli znížiť náklady, ktoré vedú k prepúšťaniu pracovníkov. Spoločnosť si tiež nemôže požičiavať toľko, ako predtým, a to má nepriaznivý vplyv na zisky spoločnosti. To všetko dopĺňa pokles na akciovom trhu.

  • Fiškálna politika

Sú to vládne výdavkové politiky, ktoré ovplyvňujú makroekonomické podmienky. Prostredníctvom fiškálnej politiky sa regulačné orgány snažia zlepšiť mieru nezamestnanosti, kontrolovať infláciu, stabilizovať obchodné cykly a ovplyvňovať úrokové sadzby v snahe kontrolovať ekonomiku.

Najpriamejší vplyv fiškálnej politiky na finančný trh je zdaňovanie. Vláda sa môže pokúsiť zmeniť daňové sadzby; môže uvaliť nové dane alebo zrušiť existujúce dane alebo môže použiť opatrenia na rozšírenie daňového základu. V každom z týchto prípadov to ovplyvní štruktúru príjmu a spotreby veľkého počtu ľudí. V závislosti od daňového opatrenia bude mať pozitívny alebo negatívny vplyv na finančný trh. Napríklad, ak sa zníži sadzba dane z príjmu fyzických osôb, je pravdepodobné, že dôjde k zvýšeniu disponibilného príjmu ľudí a môže mať pozitívny vplyv na finančné trhy prostredníctvom zvýšenej úrovne finančných úspor. Na druhej strane zavedenie dlhodobej dane z kapitálových výnosov 10 môže mať nepriaznivý vplyv na trh.

  • Zahraničný trh

Zahraničný trh je trh, na ktorom sú účastníci schopní nakupovať, predávať, vymieňať si a špekulovať o menách.

Ak dôjde k poklesu svetovej ekonomiky, tovar a služby sa nemôžu predávať v zahraničí tak, ako boli predtým. To nakoniec vedie k zníženiu výnosov av dôsledku toho k poklesu akciového trhu. Ak zahraničné burzy cenných papierov začnú oslabovať alebo dôjde k prudkému poklesu, dá sa očakávať zvlnenie. To nakoniec vedie k celkovému poklesu na globálnom akciovom trhu.

Po pochopení tohto všetkého sme určite pochopili, že makroekonomika verzus mikroekonomika poskytujú dôležité nástroje pre každého finančného odborníka a mali by sa študovať spoločne, aby sme úplne pochopili, ako spoločnosti fungujú a dosahujú príjmy, a teda ako je celá ekonomika riadená a kontinuálna.

Odporúčané články

Tu je niekoľko článkov, ktoré vám pomôžu získať viac podrobností o makroekonomike vs mikroekonomike, takže stačí prejsť na odkaz.

  1. Makroekonomické problémy
  2. Ako rast čínskeho hospodárskeho rastu Systém histórie
  3. Exkluzívny sprievodca trhom komodít - super trh
  4. Najdôležitejšie funkcie C vs C ++
  5. C vs C ++ Performance: Rozdiel by človek mal vedieť

Kategórie:

Rozvoj podnikania