Možno ste už tieto skutočnosti počuli, alebo to môžu byť úplne nové informácie. Poviem vám, že uvedené tri udalosti sú dosť zaujímavé. Tieto fakty mohli prispieť k makroekonomike danej krajiny tak či onak. Život však vždy neprináša na trh všetky dobré správy. Existujú určité makroekonomické problémy, ktoré môžu trh úplne zrútiť. V tomto článku o problémoch makroekonomiky sa preto týmto otázkam podrobne venujeme a ako ovplyvňujú ekonomiku. Začnime teda pochopením významu makroekonomie.

Význam makroekonómie

Museli ste počuť pojem mikroekonómia stokrát. Skúsme to teraz pochopiť jednoduchým spôsobom. Makroekonómia je zameraná na pohyb a trendy v ekonomike ako celku. Je to oblasť ekonomiky, ktorá skúma správanie celej ekonomiky. Môžeme teda povedať, že práve ekonomická teória skúma hospodárstvo ako celok alebo ako celok. Poďme teraz pochopiť, ako sa líši od mikroekonómie. Mikroekonómia sa zaoberá jednotlivými ekonomickými jednotkami ako domácnosť, firma alebo priemysel. Naopak, makroekonomika sa zaoberá celým hospodárskym systémom, ako je národný dôchodok, celkové úspory a investície, celková zamestnanosť, celkový dopyt, celková ponuka, všeobecná cenová hladina atď. V tomto článku sa chystáme študovať, ako sa tieto agregáty hospodárstva určujú a čo spôsobuje v nich výkyvy. Čomu rozumieme príčiny výkyvov a ako zabezpečiť maximálnu úroveň zamestnanosti a príjmu v krajine.

Význam makroekonomie

  1. Pomáha pochopiť fungovanie komplexného moderného hospodárskeho systému. Makroekonómia nám dáva predstavu o tom, ako hospodárstvo funguje ako celok a ako sa určuje úroveň národného dôchodku a zamestnanosti na základe agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.
  2. Makroekonomika určitým spôsobom pomáha pri dosahovaní cieľa hospodárskeho rastu, vyššej úrovne HDP a vyššej úrovne zamestnanosti.
  3. Analyzuje tiež sily, ktoré určujú hospodársky rast krajiny. Porozumenie makroekonomickým problémom dáva podnet na to, ako dosiahnuť a udržať najvyšší stav hospodárskeho rastu.
  4. Ďalším súborom makroekonomických problémov, o ktoré sa stará lepšie porozumenie makroekonómie, je dosiahnutie stability v cenovej hladine a analýza výkyvov v obchodných činnostiach.
  5. Makroekonómia pomáha pri navrhovaní politických opatrení na kontrolu inflácie a deflácie.
  6. Vysvetľuje faktory ovplyvňujúce platobnú bilanciu. Identifikuje tiež príčiny deficitu platobnej bilancie a navrhuje opatrenia na ich odstránenie.
  7. Pomáha riešiť ekonomické problémy, ako sú chudoba, nezamestnanosť, inflácia, deflácia atď. Riešenie tohto makroekonomického problému je možné iba na makroúrovni.
  8. Lepšie porozumenie makroekonómie krajiny pomáha pri formulovaní správnych hospodárskych politík a tiež pri koordinácii s medzinárodnými hospodárskymi politikami.

Odporúčané kurzy

  • Úverový výskum odbornej prípravy farmaceutického sektora
  • Kompletný úverový prieskum školenia Shopper Stop
  • Online certifikačné školenie v kalkulačke CFA
  • Online kurz etiky CFA Lvel 1

Makroekonomické problémy: Čo to je?

Teraz, keď sme pochopili význam a význam makroekonómie, skúsme pochopiť niektoré predstavy o niektorých bežných makroekonomických problémoch. V predchádzajúcich odsekoch tohto článku sme počuli niekoľko pojmov, ktoré sa týkajú makroekonómie. Niektoré z nich boli inflácia, nezamestnanosť, platobná bilancia atď. Teraz ich teda lepšie spoznajte. Skúšali ste niekedy, kedy sa objavia tieto makroekonomické problémy? Aby som objasnil svoje pochybnosti, dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o odpoveď. Makroekonomické problémy vznikajú, keď hospodárstvo nedosahuje primerane ciele plnej zamestnanosti, stability a hospodárskeho rastu. V dôsledku toho vzniká kaskádový efekt. Nezamestnanosť je výsledkom, keď nie je dosiahnutá plná zamestnanosť. Inflácia sa plazí, keď hospodárstvo nedosahuje cieľ stability. Fáza stagnujúceho rastu vzniká, keď hospodárstvo nedosahuje primerane cieľ hospodárskeho rastu. Všetky tieto problémy sú spôsobené príliš nízkym alebo príliš veľkým dopytom po hrubej produkcii. Napríklad nezamestnanosť je výsledkom príliš malého dopytu a inflácia sa objavuje s príliš veľkým dopytom.

nezamestnanosť

Mysli si, že existujú 4 škatule plnej pizze a je tu 10 hladných motýľov, ktorí sú pripravení chytiť sústo. Ale iba 4 z nich majú všetky 4 krabice na pizzu. Zvyšky šiestich ľudí sa tu pri tomto jedle nepoužívajú. Aj keď je to smiešny scenár, môže to presne súvisieť s tým, prečo sa vkráda nezamestnanosť. Rovnakým spôsobom; nezamestnanosť vzniká, keď sa výrobné faktory, ktoré sú ochotné a schopné produkovať tovar a služby, aktívne nezúčastňujú na výrobe. Nezamestnanosť znamená, že hospodárstvo nedosahuje makroekonomický cieľ plnej zamestnanosti. Nezamestnanosť je problém, pretože:

  • Produkuje sa menšia produkcia, a tým vzniká problém nedostatku hospodárstva.
  • Vďaka čomu vlastníci nezamestnaných zdrojov dostávajú nižší príjem. To postupne znižuje životnú úroveň.

Miera nezamestnanosti nám teda v konečnom dôsledku hovorí, koľko ľudí z dostupného súboru pracovných síl si nemôže nájsť prácu. Vo všeobecnosti sa pozoruje, že keď hospodárstvo zaznamenáva rast z obdobia na obdobie, čo je naznačené v miere rastu HDP, úroveň nezamestnanosti býva nízka. Je to preto, že s rastúcou úrovňou HDP je produkcia vyššia, a preto je potrebných viac pracovníkov, aby držali krok s vyššou úrovňou výroby. Všeobecne platí, že čím lepšie hospodárstvo, tým nižšia je miera nezamestnanosti a naopak.

inflácie

Neustály a trvalý rast priemernej cenovej hladiny v ekonomike vedie k inflácii. Jednoducho povedané, počas inflácie sa časom všeobecne zvyšuje cena tovarov a služieb. V takom prípade ceny vo všeobecnosti rastú z mesiaca na mesiac a z roka na rok, a tak s týmto inflačným bremenom nedosiahne hospodárstvo svoj cieľ stability. Inflácia vedie k priemernému zvýšeniu cien. Tu niektoré ceny rastú viac ako priemer, iné rastú menej a iné dokonca klesajú. Inflácia je problém, pretože:

  • Keďže ceny tovarov a služieb rastú, kúpna sila peňazí klesá. To zasa znižuje finančné bohatstvo a znižuje životnú úroveň.
  • Dlhodobé plánovanie obklopuje väčšia neistota.
  • Príjem a bohatstvo bývajú náhodne rozdelené medzi rôzne sektory hospodárstva a medzi vlastníkov zdrojov.

Ak ste investor, odporúčame vám pozorovať zvyšovanie miery inflácie.

Nezamestnanosť a inflácia sa zvyčajne vyskytujú v rôznych fázach hospodárskeho cyklu. Pravdepodobnosť týchto problémov sa bude líšiť. V niektorých prípadoch je nezamestnanosť menej problémom a inflácia je viac. Inokedy je nezamestnanosť problémom a inflácia je menšia. Teraz pochopíme, ako sú tieto dva problémy spojené s dvoma primárnymi fázami hospodárskeho cyklu. Kontrakčná fáza: Počas kontrakčnej fázy hospodárskeho cyklu dochádza k všeobecnému poklesu hospodárskej činnosti. Celkový agregátny dopyt je menší, čo znamená, že je produkovaná menšia produkcia, a preto sa na ňu využíva menej zdrojov. Z tohto dôvodu je nezamestnanosť tu zvyčajne kľúčovým problémom. Zároveň však, keďže trhy majú tendenciu mať viac prebytkov ako nedostatok, inflácia má v tejto fáze tendenciu byť menej problémom. Fáza rozširovania: Počas fázy rozširovania hospodárskeho cyklu dochádza k všeobecnému nárastu hospodárskej činnosti. Celkový agregátny dopyt sa teda zvyšuje, čo vedie k väčšej výrobe a využívaniu zdrojov na vyššej úrovni. Dopyt je viac ako ponuka. Na trhoch je preto pravdepodobnejšie, že budú mať nedostatok ako prebytky. Inflácia je preto počas tejto fázy zvyčajne hlavným problémom. Pri robustnej výrobe je však potrebných viac ľudí, aby sa dokázali vyrovnať s dopytom po pracovných miestach, a preto je nezamestnanosť zvyčajne menej problémom.

Úrokové sadzby

Úrokové sadzby sú poplatky, ktoré banky vyberajú za poskytnutie úveru. Keďže si podniky občas požičiavajú peniaze od bánk, zvýšenie úrokových sadzieb bude mať priamy vplyv na podnikanie. S nárastom úrokových sadzieb povedie k zvýšeniu úrokových nákladov. V takom prípade budú musieť podniky zaplatiť pôžičku vyššie náklady. Spolu s podnikmi zmeny úrokových sadzieb ovplyvňujú aj zákazníkov, ktorí zasa ovplyvnia podnikanie. Jednotlivci v takýchto prípadoch musia platiť vyššiu sumu, aby si požičali peniaze, čo nakoniec vedie k poklesu dopytu po veľkých výrobkoch.

Stagnujúci rast

Stagnujúci rast nastáva, keď sa ponuka výrobkov nezvyšuje alebo klesá pod referenčnú hodnotu. Na rast hospodárstva je všeobecne potrebné zvýšiť celkovú produkciu tovaru a služieb. Je to potrebné na udržanie tempa so zvyšujúcim sa počtom obyvateľov a očakávaniami zvyšovania životnej úrovne. Ak celková produkcia nebude držať krok s týmito očakávaniami, bude stagnovať. Makroekonomický cieľ hospodárskeho rastu sa preto nedosahuje. Pravdepodobné dôvody stagnujúceho rastu môžu súvisieť s množstvom a kvalitou zdrojov použitých na výrobu. Poďme teda podrobne vysvetliť dôvody. Množstvá štyroch faktorov výroby môžu obmedziť rast výroby. Týmito faktormi sú práca, kapitál, pôda a podnikanie. Ak sa lenivý človek rozhodne ukončiť svoju prácu a tráviť čas nerobením nič iného, ​​než spaním na pohovke v obývacej izbe rodiča, celkové množstvo práce klesá. Množstvo práce je teda založené na celkovej populácii a na časti populácie, ktorá je ochotná a schopná pracovať. Ak napríklad nariadenia vlády a vysoké dane odrádzajú niektoré priemyselné odvetvia od budovania nových tovární vo výrobnom sektore, úplne to zníži množstvo kapitálu. Ide teda iba o makroekonomické problémy. Ak máte k tomuto článku ďalšie informácie, môžete ma o tom informovať prostredníctvom komentárov uvedených v tomto článku. Naučte sa šťavu z tohto článku za minútu vďaka informačným problémom o makroekonomike

Odporúčané články

Tu je niekoľko článkov, ktoré vám pomôžu získať viac podrobností o makroekonomických problémoch, stačí prejsť na odkaz.

  1. Makroekonómia vs. mikroekonómia
  2. Makroekonomické problémy
  3. 23 Dôležitá vec o prínose IPO pre investorov

Kategórie:

Rozvoj podnikania